Každý v živote chce byť úspešný. V živote, v práci, v podnikaní, jednoducho vo všetkom, čo človek robí, sa o to snaží.
Jeden poľský spisovateľ povedal toto: „Úspech je to, čo ti priatelia nikdy neodpustia.”
Je to problém, lebo sa to na Slovensku akosi udomácnilo…
Už som to počul hovoriť aj trocha pozmenené: „Ľudia ti úspech neodpustia” alebo „Úspech sa neodpúšťa”.
Ak toto počúvate vo svojom okolí, tak by ste sa vážne mali zamyslieť, KTO to rozširuje.
A hlavne, prečo vám to hovorí.
Toto vám budú tvrdiť len tí, ktorí vám závidia alebo takí, ktorí nechcú, aby ste boli úspešní.
Je možné, že si takto ospravedlňujú len to, že nemajú žiadnych skutočných priateľov a preto ani nechcú, aby ste mali priateľov vy.
Dokonca je v tom skrytá vyhrážka.
Kto toto bežne tvrdí? Len tí, čo vám závidia alebo vás potrebujú nejakým spôsobom utláčať, dusiť vás a potrebujú vo vás vyvolať pocit, že úspech je niečo zlé.
Alebo jednoducho tí, čo nakradli alebo sa dostali k úspechu nejakým iným, nepoctivým spôsobom.
A preto sa musia schovávať, lebo ak by sa ľudia (alebo daňový úrad) náhodou dozvedeli napríklad, aký majetok majú a nedajbože ako sa k nemu dostali, tak by oň pravdepodobne veľmi rýchlo prišli.
Horšie je, že tento výrok však od nich preberieme a nejako ho rozširujeme ďalej medzi ľudí. Možno, že tým chceme byť v nejakých situáciách len vtipný alebo pohotový.
Alebo ho použijeme (častokrát pre seba) ako dobrú výhovorku, keď sa nám nie celkom darí či nedarí.
Ak však budete s takýmto niečím súhlasiť, tak buď prídete o skutočných priateľov alebo nebudete nikdy tak úspešný, ako by ste mohli byť!
Pravda je, že ak vám niekto nedopraje úspech, tak váš skutočný priateľ nie je a nikdy ani nebol.
Poctiví ľudia, kamaráti a skutoční priatelia vám toto nikdy nepovedia. Tí sa jednoducho budú z vašich úspechov tešiť spolu s vami.
Poznáte aj nejakú inú, rozšírenú "všeobecnú pravdu"?
´dalšia veľmi vtipná a všeobecne rozšírená pravda je, že každý v našej firme robí viac ako ktokoľvek iný, rozumie tomu viac, ako jeho nadriadený, zarobí menej ako si zaslúži a urobil by to lepšie, ako je to doteraz. A to všetko v jednom človeku. Vždy si hovorím, aký je to potenciál, len čo s ním
OdpovedaťOdstrániťDarina
Ďakujem za podnet.
OdstrániťO tomto bola napísaná knižka pre deti a postava sa volá chrobák Truhlík" - bratia češi majú názov brouk "Pytlík"
Dobrý deň,
OdpovedaťOdstrániťsmutný článok, ja mám s tou závisťou "problém" od základnej školy. Myslela som si, že keď vyrastiem a budem medzi dospelými, tak to bude lepšie. Lebo dospelí sú rozumní ľudia. Žiaľ, realita ma sklamala. Čo ma však nesmierne rozčuľuje, že dobrí ľudia sa tu nepodporujú, ale organizácie sa ich zbavujú. A takto naša škola (a nielen naša ) prišla o ďalšieho dobrého pedagóga. Ostávajú len tí, čo si robia čiarky a všetci máme byť spokojní. JA ALE NIE SOM , a NEBUDEM. Radka
Tak, nemyslel som si, že medzi učiteľmi si je čo závidieť...
OdstrániťMilá Radka, podľa mňa to celé funguje takto: firmy, školy či iné organizácie, ktoré si nevážia dobrých ľudí (dobrých profesne aj ľudsky) ich postupne "vyhryzú" a zbavia sa ich. Následkom tejto politiky sa stanú neschopné plniť svoj základný účel na úrovni prijateľnej kvality a skôr či neskôr budú "prevalcované" konkurenčnými organizáciami, ktoré majú politiku opačnú - podporujú všetkých dobrých a snaživých.
OdstrániťTy, Radka, máš v podstate na výber z 3 možností:
1. Vyriešiš zlý stav na svojom pracovisku sama - zistíš, kto je zodpovedný za tento stav tam kde pracuješ (obyčajne je to iba niekto jeden, od koho to vychádza) a vyriešiš to - sú na to kurzy a školenia.
2. Nájdeš si iného zamestnávateľa - takého, kde nemajú tento neduh a čím skôr tam pôjdeš, tým lepšie pre všetkých, ale hlavne pre Teba a nového zamestnávateľa (môžeš zamestnať i samú seba cez vlastné IČO).
3. Naďalej budeš frflať, ale nič s tým neurobíš. V tomto prípade sa skôr, či neskôr pridáš ku skupine "nakazených" od prvotného zdroja a tiež začneš byť taká, "ako oni" - lebo kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi viť - ale Ty asi nechceš zvlčieť...či?
Ludo
Radka, choď si svojou cestou a na ostatných sa vykašli. Tí, ktorí si ťa vážia, prídu za tebou.... A tí, ktorí ťa len ohovárajú, tí za tebou neprídu (a to je dobre).
OdstrániťMimochodom, neodsudzujme závisť. Je to dobrá ľudská vlastnosť. Len následky sú rôzne. Ako v tom vtipe.
Keď si bavorský sedliak kúpi kravu, sused mu ju závidí. Robí všetko preto, aby si mohol kúpiť dve kravy. Keď si slovenský sedliak kúpi kravu, sused mu ju tiež. Robí všetko preto, aby susedovi krava zdochla. Problémom nie je závisť, ale myšlienka, ktorá v hlave následne vznikne.
Apropo, úspešných ľudí sa treba vo firme (škole,etc. zbaviť). Čo keby sa náhodou prišlo na to, že riaditeľa treba nahradiť úspešným zamestnancom.....? Fungovalo to za socializmu, funguje to aj v kapitalizme (aj v Rakúsku....). Že v Rakúsku to tak nie je, lebo tam sú iní manažéri, to sú len kecy. Pud sebazáchovy funguje aj tam.... Skús v Rakúsku, vo firme, ukázať, že si dobrá. Vzápätí ti budú všetci hádzať polená pod nohy....Hlavne malý a stredný manažment. A ku generálovi sa nedostaneš..... :-( Lubo
moja obľúbená hláška je "čo sa človek natrápi, kým o všetko príde"
OdpovedaťOdstrániťpekný deň
Nemusí sa ani trápiť. Stačí na to daňový úrad..... :-)
OdstrániťPravda , uz som to tiez od niekoho pocula ze "uspech sa neodpusta " ale podla mna si obhlajoval to, ze nemal priatelov a ze sa ani o ziadny uspech nesnazil , a vobec ... ked vam niekto zavidi uspech nie je to priatel a tak vam moze byt jedno aky zivot si zije a v co veri ...
OdpovedaťOdstrániťja sa tiež s týmto trápim od základnej školy, ale v štyridsiatke som zistila, že je to naozaj "jednoduchosť" dospelých, ale hlavne, že vychovávajú deti v duchu nežaluj, príp. nepatrí sa to. Čo všetko si dokáže dospelák vymyslieť je zamysleniahodné. Keď som sa rozprávala o tomto s psychológom, tak mi povedal, že ja budem "dráždiť" ľudí už len tým, že prejdem po chodbe. Z toho vyplýva, že to nemusí byť len úspech v biznise, ale aj obyčajný úsmev ráno pri príchode do práce, dobrá nálada a brčkavé vlasy. Bola som z toho naozaj smutná, že nerobím nič nikomu a "vyhrýza" (ďakujem za slovo anonymný, budem ho používať, lebo je ozaj výstižné) ma niekto za ochotu poradiť, dokonca prosba o obyčajný podpis sa vybavuje omnoho dlhšie ako iné záležitosti. Ja som to otočila na hru, aby som sa už netrápila. Ja čakám, čo príde. Ak príde zase len tá istá reakcia, tak si poviem, že aj pre týchto ľudí sa oplatí žiť. Viete aký by mali smutný život? Veď oni to potrebujú k životu ako my úsmev, rozumné vyriešenie problému, poďakovanie. Aj ja sa niekedy pýtam Dokedy toto vydržím? Neviem je stále a stále odpoveď, ale už viem, že kvôli takýmto ľuďom sa meniť nebudem a robím všetko preto, aby ma tí vlci nestiahli k sebe. Že je stále viac ľudí okolo mňa, kvôli ktorým sa zostanem usmievať☺Určite je to náročnejšie v podnikaní, ja som len radový človek☺
OdpovedaťOdstrániťGrétka
Ďakujem za tento pohľad na vec!
OdstrániťGrétka, Radka,
Odstrániťsú len 2 možnosti: prispôsobiť sa alebo odísť. Ten, kto ODÍSŤ má už v hlave, nech tak urobí čo najskôr. Charakterný "radový človek" dokáže vybudovať úspešnú firmu. Držím palce k rýchlemu rozhodnutiu.
Každý úspech, ktorého dosiahneme, nám urobí nepriateľa. Ak chceme byť obľúbení, musíme byť priemerní. WILDE Oscar
OdpovedaťOdstrániťKaždý sa sám rozhodne či chce byť úspešný alebo priemerný... Kašľať na nepriateľov...
Jeden môj priateľ doslova hovorí: Ak sa Ti niečo podarí tak priateľa tým potešíš a nepriateľa dobre na.erieš....
OdpovedaťOdstrániťPripojím sa aj ja podobne, nič tak ostatných frfľošov a závistlivcov nena.erie, ako úsmev....
OdpovedaťOdstrániťSnažím sa dobre rozbehnúť zahraničnú spoločnosť na našom trhu, presýtenom krmivami a s ubúdajúcimi zvieratami, trhu plnom známostí a podplácania. Keď však príde reč na moju prácu a že mám dve autá /moje má 14 rokov, druhé je služobné/ vykreslím pekne moju prácu - vieš, ja si dohodnem termín s nejakým predsedom, dáme si kávičku, urobím objednávočku a idem domov... To všetko za /pre ženy v našej republike/ slušný plat, mám služobný mobil, počítač, preplácané náklady.....Veď kto by mi uveril, keby som sa sťažovala, že často absolvujem aj 10 návštev a odpoveď je NIE, niekto ma nepustí ani k slovu, či do kancelárie. Ja by som sa tým ubíjala, závistlivci by si hladkali bruchá od radosti no a o ženskom osadenstve dediny ani nehovorím. Ani trh drobnochovateľov by som nezískala lamentovaním. A tak si aj zajtra pôjdem sadnúť s nejakým predsedom na kávičku.....
Závisť je jeden zo siedmich hlavných hriechov aj v kresťanstve. Osobne sa z úspechu kohokoľvek, ak nerobí zlé, teším. Ak ja doprajem inému dobré v živote, tak sa mi to niekedy vráti. Mám také skúsenosti. A vedie ma ku tomu aj moja viera a učenie Božieho Syna Ježiša, ktorý nás vykúpil. Keď sa mi nedarí, rozmýšľam, že čo by som mohol, a ako, robiť lepšie ako doteraz. Modlím sa a Dobrý Boh mi pomáha...
OdpovedaťOdstrániť