Tou chybou je zamerať sa výlučne na to, čo kandidát vie, a ignorovať to, kto kandidát je.
V praxi to znamená, že uchádzač má perfektný životopis, roky praxe, relevantné certifikáty, rozpráva plynule, pozná terminológiu. Na papieri vyzerá ideálne. A tak ho prijmete. No o niekoľko týždňov alebo mesiacov zisťujete, že „niečo nehrá“.
Možno nerešpektuje hodnoty tímu. Možno sa bráni spätným väzbám. Možno pracuje len vtedy, keď sa pozeráte. Možno svojím správaním rozbíja atmosféru, ktorú ste budovali roky.
Toto je realita mnohých firiem. A nie je to vina toho človeka. Je to dôsledok systému, ktorý sa príliš spolieha na zručnosti a skúsenosti – a zabúda na osobnosť, postoje, hodnoty a motiváciu.
To, čo firmu ženie dopredu, nie je len schopnosť zamestnanca niečo urobiť. Je to jeho ochota učiť sa, schopnosť spolupracovať, zdravý charakter a vnútorné nastavenie.
Pracovník s priemerným CV, ale výborným prístupom a chuťou rásť, sa stane jedným z vašich najväčších aktív. Naopak, „hviezda“ bez rešpektu, pokory alebo tímovosti môže byť vaším najväčším rizikom.
Majitelia firiem to často vnímajú najskôr cez atmosféru vo firme. HR špecialisti to vidia ako fluktuáciu alebo stratu angažovanosti. A nakoniec sa to jednoznačne ukáže na na výsledkoch.
Preto si pri najbližšom výbere položte aj inú otázku než „čo tento človek vie“.
Spýtajte sa:
„Je to niekto, komu by som zveril svoju firmu (tento úsek, či oddelenie alebo prácu), aj keby som pri ňom nestál?“
A ak je odpoveď nie, hoci má tri tituly a desať rokov praxe, radšej ho neprijímajte.
Najväčšia chyba pri výbere nie je zlý človek. Je to zlé rozhodnutie. V skutočnosti sú to kompromisy, ktoré spravíte pri výbere daného kandidáta.
Ak o tom chcete vedieť viac, kliknite SEM
