Bežné auto je vyrobené z cca 13.000 súčiastok. Pri spoľahlivosti 99% je jasné, že asi 130 súčiastok by bolo vadných.
Otázka je, či ste ochotný dať svoje peniaze za takýto výrobok.
A ak sa aj auto pokazí, väčšinou sa nič výnimočné nedeje. Je nepojazdné, alebo len tam niečo nefunguje - zájdete do servisu a tam to dajú do poriadku.
Asi poznáte vtip o astronautovi, ktorého sa novinár pýta tesne pred štartom:
- Ako sa cítite?
Astronaut sa zamyslí a po chvíli odpovedá:
- Ako by ste sa cítil vy, keď viete, že letíte do vesmíru na stroji, ktorý bol vyrobený zo súčiastok, ktoré dodali tí najlacnejší dodávatelia?
Napríklad taký raketoplán sa skladá z asi 2.500.000 súčiastok. Pri spoľahlivosti 99% by to znamenalo "len" 25.000 vadných alebo poruchových súčiastok.
Musia pracovať so spoľahlivosťou 99,9999% a aj to je ešte šanca, že 2 súčiastky budú vadné.
Pozrime sa však na ľudí, ktorí pracujú pre nás. Pokiaľ by skutočne pracovali tak, že na 99% by sme sa na nich mohli spoľahnúť, asi mi dáte za pravdu - boli by to super pracovníci. Ale na koľkých z nich sa môžete skutočne spoľahnúť?
Teda, zadáte mu nejakú prácu alebo úlohu a takmer na 100% viete, že ju dobre a načas vykoná. Bez zbytočných rečí, poznámok a otázok typu:
- Ako to mám urobiť?
- Na čo to potrebuje?
- Prečo to nespraví niekto iný?
- Je toto moja práca?
- Na toto som bol prijatý?
- Ja to nemám v popise práce.
- Prečo si to nespraví sám?
- To mám ísť robiť teraz? a podobne.
Koľko takých ľudí máte okolo seba? A ozaj, môžete sa na nich spoľahnúť?
Čo robiť, ak pracovník nerobí to, čo má - o tom som už písal TU.
A ako by mal pracovať pracovník, na ktorého sa dá skutočne spoľahnúť?
Odpoveď nájdete v knižke “Správa pre Garciu”.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára