streda 21. augusta 2013

Prečo obvykle nadriadený nerád vyhadzuje podriadených?


Väčšina vedúcich pracovníkov je schopná do troch týždňov, ale častokrát aj rýchlejšie rozpoznať, že prijať konkrétneho nového pracovníka bola chyba. Prečo im potom obvykle trvá 3 alebo viac mesiacov, než sa rozhodnú ho prepustiť a túto svoju chybu napraviť?

Existuje veľa dôvodov prečo vedúci váhajú urobiť to, čo je potrebné:
  1. Nechcú si priznať chybu, že najali nesprávneho človeka.
  2. Cítia sa vinní  za to, že prijali do firmy nesprávneho človeka a nie sú schopní povedať mu, že nespĺňa ich nádeje a kritériá a musí odísť.
  3. Majú strach z citových scén a vydierania na slzičkách a nemajú radi konfrontáciu (väčšinou im chýbajú fakty, štatistiky a argumenty).
  4. Vedia, že pri zaškoľovaní sa pracovníkovi dostatočne nevenovali a on preto nemá požadovanú odbornosť a dostatočné výkony.
  5. Prešvihli skúšobnú dobu a odstupné a odchodné nemajú v rozpočte a zamestnanec by ich mohol zažalovať.
  6. Živia v sebe nádej, že nový pracovník sa časom nejako zlepší.
  7. Tolerujú nízky pracovný výkon kvôli citovým alebo spoločenským väzbám, čo im bráni byť objektívny.
  8. Šéfovia alebo vedúci jednoducho nevedia šéfovať a sú príliš sociálni a na ľudí mäkkí.
  9. Nechcú mať pracovné miesto neobsadené a spoliehajú sa, že pracovník aspoň niečo spraví (a nebudú to musieť robiť sami).
  10. Nemajú čas ani chuť zaškolovať zase niekoho nového.
  11. Ak si pracovníka nevybrali sami, tak neraz kryjú neschopnú personalistku alebo toho, čo im ho tam dosadil.
  12. Nemajú radi zmeny a tak ľudí so slabými výkonmi tolerujú.

Aké z toho plynie poučenie?

Pracovné miesto je lepšie nechať neobsadené, ako obsadiť ho nekompetentným (neschopným, nevýkonným alebo lenivým) človekom.

A ešte jedna poznámka na záver. Veľmi často vo firmách nie sú spísané pracovné postupy, popisy pracovných činností a smernice na jednotlivé pracovné pozície. Takže zaúčať niekoho nového je pre firmu skutočne problém, lebo všetci predsa vedia, ako a čo má človek na danom poste robiť, len jemu to chudákovi akosi zabudli alebo nemá kto povedať... 

Na druhú stranu to strašne oslabuje firmu ako takú, lebo len málokto si môže potom dovoliť vystriedať počas roka 4-5 ľudí na nejakej pozícii preto, aby našiel toho, kto bude prácu na danom poste robiť skutočne perfektne.

7 komentárov:

  1. Nebije Vám do očí gramatika pri používaní množného čísla: cítia sa vinný/í, nie sú schopný/í, sú príliš sociálny/i a mäkký/í.. Opravte si to prosím!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mňe napríklad do očí ňebije, ja si píšem ako chcem :-)

    S tými chýbajúcimi postupmi je to pravda, no a čo je horšie, v mnohých firmách postupy sú, dokonca vo forme oficiálnych smerníc vedených podľa ISO 9001 - tzv. Systém manažérstva kvality, no v skutočnosti sa všetko robí inak. A kto chce dodržiavať smernice, je ostatným na posmech. Najviac fascinujúce je, ak najviac smernice obcháda priamo riaditeľ a hnevá sa na zamestnancov, ak tí od neho chcú, aby on robil svoje úlohy a nehádzal ich na nich.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Hej, mňa toťiž fascinuje povrchnosť ňiektorých ľuďí, ako si zakladajú na takých prkoťinách. Oukej, máme ňejaký pravopis, že takto a takto sa to oficiálňe píše, ale čo ak si poviem, že ja sa ňedohodňem s večšinou na ňejakom pravidle? To ňeplaťí len na pravopis, ale na akékoľvek spoločensky akceptované pravidlá slušnosťi, morálky, kultúry apod. Čo je ňiekďe drzé, je inďe slušné a naopak. Kto sa určil za toho, čo má právo diktovať druhým, že toto a toto je správne a hento je ňesprávne? Je to len vec dohody. Lenže ja som sa s ňikým ňedohodol, že ho buďem oslovovať v množnom čísle, preto večšinou ľuďom tykám. Rovnako som sa ňedohodol, že buďem čítať text na interneťe či v SMSke bez mekčeňov, napriek tomu mi tak ľuďia často píšu. Je to všeobecňe zaužívaný zvyk, tak je to akože normálne a ľuďia sa prispôsobili. Ja si píšem mekčeňe aj tam, kďe akože byť ňemajú (a kďe ich písal Štúr), zrušil som "ä" a už to mnohým vaďí a "ňeveďia" to prečítať :-D Celá gramatika, pravidlá, slušnosť, kultúra sú len programy nášho podvedomia až vedomia. Je len na nás, či sa staňeme ich otrokmi a buďeme bazírovať na ich dodržiavaňí, alebo sa osloboďíme a buďeme samými sebou :-) Už som sa dosť rozpísal na túto tému, viďím to na samostatný článok na blogu ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. WoooW ti Máš tAAk kuuuulowý :D šTíL jA tA žEErm aKýýýsi sQelyyyy a nEzáVisLí!!! :-))) aJ biKOm jAZdíš NaOpaK aKo iNgLišMeNN????!? ;_)))

      Odstrániť
  4. hulo pekna ukazka že to s vlastným egom netreba prehanat :)

    OdpovedaťOdstrániť