utorok 8. októbra 2013

Hrdinovia na Facebooku


Článok by mohol mať názov: „Jeden z problémov mladej generácie.”.

Jeden môj priateľ riešil nasledovnú situáciu. Prijal do firmy mladého človeka, dal mu na starosti sklad náhradných dielov a vytvorenie firemného katalógu. Mladému inžinierovi to trvalo zhruba štyri mesiace. A odviedol dobrú prácu.

Po 4 mesiacoch, keď to všetko zvládol, mu šéf dal príkaz, aby obtelefonoval všetkých zákazníkov. 

Reakcia tohto človeka bola veľmi prekvapujúca. „On to robiť nebude!” 

Jednoducho majiteľ od neho chcel, aby obvolal zákazníkov, dohodol si s nimi stretnutia a potom ich fyzicky navštívil. 

Niečo ťažké?

Toto bolo však nad ľudské sily tohto inžiniera, jednoducho nezvládal obyčajnú komunikáciu „face to face”.

Čo je na tom najhoršie? Toto v rôznych obmenách počúvam už dlhšiu dobu v rôznych firmách.

Prečo to nechcú robiť? Čo je na tom ťažké?

Pre mladú generáciu je to však problém. 

Na Facebooku a sociálnych sieťach to sú hrdinovia, brilantní diskutéri, ale zvládať komunikáciu „face to face” nevedia. 

Jednoducho vedieť zvládnuť námietky, poprípade rôzne hry, ktoré s nimi zákazníci hrajú, toto nechcú robiť a pravdepodobne ani nevedia. Nie je to pohodlné a ani príjemné. Nie sú si v tom istí a je to jeden z dôvodov, prečo väčšina mladých ľudí chce sedieť za počítačom a v kancelárii. 
Prečo s tým majú problémy? Pretože musia okamžite reagovať a oni sa naučili na Facebooku a rôznych sociálnych sietiach si veci premyslieť, niekedy aj deň dva a potom to napísať a čakať na reakciu späť.

Bohužiaľ, o tomto nie je život. 

Ako sa takýto človek, ktorý má obavu komunikovať prejavuje?
Jednoducho keď mu poviete, aby sa stretol s daným človekom, tak mu len zatelefonuje. Ak mu poviete zatelefonuj mu, on mu napíše mail. A keď mu poviete, napíš mu mail, tak mu to bude obvykle trvať týždeň, pokiaľ mu niečo také napíše a odošle. 

A potom čaká. 

Keď sa ho opýtate na výsledok, či už ten človek reagoval, tak vám povie, že ešte nie. Keď sa ho opýtate, či mu už zavolal, či dostal ten mail, tak povie nie. A kedy si mu ho posielal? Asi pred týždňom. Si si istý, že ho dostal? Nie, ale on je nejaký divný, on mi ešte neodpovedal. A toto je obvyklá odpoveď.

Všimli ste si to aj Vy, alebo je to len náhoda?

19 komentárov:

  1. Pekný deň!

    Ja som sa s týmto fenoménom súčasnosti zatiaľ nestretol, viem si to však živo predstaviť. Mám decká, ktoré už sa dostávajú do zrelého veku a vidím ich zvyklosti. Začiatkom budúceho roku plánujeme doplniť do obchodného tímu práve mladých ľudí na webové projekty, budú tam nutné osobné stretnutia. Takže je výborne vedieť o tomto prejave mladej generácie, rátať s ním a zvládnuť ho. Buď pri výbere ľudí alebo pri ich koučingu. Sú na to výborné tréningy.

    Má to však aj dobrú stránku. Aspoň naša staršia generácia ešte nebude tak skoro patriť do šrotu a môžeme si vzájomne s mladými pomáhať a dopĺňať sa. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak to ste šťastný šéf, že zatiaľ takúto skúsenosť nemáte!! ja mám bohužiaľ opačnú...absolventi VŠ akosi nevedia "chodiť v praxi"...nenaučili ich to.....:-(

      Odstrániť
    2. To sa musia naucit v praxi :-)

      Odstrániť
    3. Mh,denni absolventi skol,ktori di myslia,ze i nadalej im bude niekto diktovat co maju robit,popripade si vyberat z moznosti pismen a az d...

      Odstrániť
  2. Toto nie je problem alebo fenomen mladej generacie, tento isty problem som mal sam so sebou alebo s kolegami pred 20 rokmi. Je to zapricinene jednoducho neznalostou, neskusenostou, pripadne u niektorych ludi introvertneho typu to moze byt trvaly problem, bez ohladu na to, ci je starsi alebo mladsi.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. neviem posúdiť Váš názor, ktorý hovorí o čase spred 20 rokov...no vidím, že dnes je to horšie ako pred rokmi desiatimi...v škole totiž neskúšajú ústne, ale píšu iba elektronické testy a vypĺňajú písmenká v lepšom prípade vyberajú až zo 4 možností...:-(

      Odstrániť
    2. v akej škole ? ak myslíte školu typu Trenčianska Univerzita alebo ďalšie, ktoré ani nemajú existovať tak áno to je pravda. Dnes ma každý 2 mladý človek diplom. ale treba rozlišovať z čoho. Ako je možné, že na technickej fakulte končia 5 - 10 Ing. ročne a ekonómov a politológov 300... A testy a vypĺňanie písmenok je domena slabých škol. Na univerzite na ktorú som chodil neexistovala skúška bez ústnej odpovede.
      Tento trend písania mailov a virtuálnej komunikácie sa každým rokom len zvyšuje a už som to spozoroval na viac príkladoch. Ale určite šikovný mladí ľudia sa doučia aj toto. Ak nie, treba takéhoto človeka vymeniť výber je veľký.

      Odstrániť
  3. Výborná príležitosť na "dovzdelávanie" mladých ľudí. Téma: Ako efektívne a ľahko komunikovať "face to face" s klientmi, zákazníkmi, dodávateľmi,...
    Ale diskutovaný problém nie je problémom iba mladej generácie. U nej sa iba vypuklejšie prejavuje. Introverti však boli, sú, aj budú naďalej.
    Živo si spomínam na "staré zlaté časy" (t. j. na mladosť), keď som mal problém osloviť cudzieho človeka a spýtať sa ho na niečo, napr. ako sa dostanem tam či onam. Bolo to pre mňa priam utrpením. V r. 1993 som si však založil obchodnú živnosť. Spočiatku (necelý rok) som naozaj trpel. Postupom času však neustály tréning v reálnom žiote urobil svoje. Bol som k tomu "donútený" a zároveň účinne motivovaný (peniaze som potreboval). Cca po dvoch rokoch obchodovania (aj v MLM systémoch)som nemal problém osloviť nikoho či komunikovať s hocikým; dokonca som prednášal, aktívne vystupoval na seminároch, obchodných rokovaniach, stretnutiach s cudzími ľuďmi a pod.
    Prečo to uvádzam? Určite platí, že ak človek chce (či musí), dosiahne aj "nemožné", ale že ani tie najširšie vedomosti nestačia - treba ich vedieť uplatňovať. Najúčinnejšie sa problém v komunikácii dá riešiť uplatnením dvojkombinácie: získať príslušné vedomosti "ako na to" a predovšetkým pravidelným tréningom. Prax, prax, prax!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak. Absolvent skoly, hoci aj ten najlepsi, nie je a ani nemoze byt "hotovym" pracovnikom, ked mu chybaju skusenosti a trening, cize prax :-). Ale ved to nie je az taky vazny problem. Hodte ho do vody, nech plava. Len s nim musite mat trochu trpezlivosti. Spomente si na svoje zaciatky a priznajte si, ze ste neboli o nic lepsi (to pre tych, ktori uz pozabudli :-)

      Odstrániť
    2. V takom priipade by som teda ocakavala trosku viacejpokory z ich strany.

      Odstrániť
    3. Pokora a mladá generácia? Nehnevajte sa na mňa, ale keď vidím, že ako sa správajú deti priamo v ZŠ - manželka je učiteľka, mám infá z prvej ruky - tak ozaj česť výnimkám, keď vedia vôbec čo znamená to slovo...
      Okrem toho im chýba samostatnosť, disciplína,.... a kolektívnosť. Česť výnimkám! Si myslím.
      Ale za to môžeme len mi, rodičia, systém školstva a pokrivené verejné hodnoty(viď. TV) spolu s rovnakým podielom...

      S pozdravom!

      Odstrániť
    4. Práve toto som mala na mysli!! Viete, častokrát uprednostním práve mladého človeka pred starším, a to najmä z dôvodu, že mu chcem dopriať lepší a ľahší začiatok do "tej jeho praxe". No zatiaľ sa mi nestalo, že by sa mi moja ústretovosť vrátila...a ak áno, bohužiaľ v úplne inej podobe, ako by zamestnávateľ mohol očakávať...doteraz sme tak "zaškoľovali" asi štyroch absolventov VŠ...hádajte koľkí z nich u nás pracujú dnes...Buď je to práca pod "ich úroveň" alebo "mizerne ohodnotená"...a to pritom neurobia ani z polovice toľko práce, koľko radová TH pracovníčka s "obyčajnou" maturitou a 500eurovým platom.

      Odstrániť
  4. Neskutočne pravdivé. Mám osobnú skúsenosť s mladými študentmi a bohužiaľ je to tak vo veľa prípadoch.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Hmm, ale co ak na druhej strane navstiveny je taky isty mlady clovek, ktory taktiez „nechce“ komunikovat face to face a tym padom nam mailova/telefonicka komunikacia na oboch stranach absolutne vyhovuje. Je komunikacia „tvarou v tvar“ naozaj nevyhnutna, nie je to len prezitok z cias minulych = kedy po 1. zamestnanec potreboval nejakym sposobom zabit cas a vykecavat sa s kavickou a cigaretou v ruke na „pracovnych stretnutiach“ recami o vsetkom moznom inom len nie o pracovnych veciach a po 2. z cias kedy bolo potrebne rokovat potajomky/nedokazatelne/gorilovsky?? Neposielaju nas zamestnavatelia na stretnutia so zakaznikom s kopou „upominkovych predmetov“ len kvoli tomu aby sme otuzili pracovne vztahy resp. dohodli tajne ksefty = a chceme to my mlady takto robit? Nie je uz konecne cas na to aby sa veci riesili skutocne transparentne/bezuplatkovo/bez kamaratskych vztahov?? Iveta

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nie nie je to prežitok.

      V mailoch nevidíte emóciu človeka ani jeho reakcie, podobné je to s telefónom, aj keď tam už niečo počujete.

      V každom prípade ľahko zistíte, či Vám niekto hovorí pravdu, stačí sa mu dívať do očí.... ale cez telefón ani maily to nejde....

      Odstrániť
  6. každá generácia je niečím poznačená. Mladá nevie komunikovať, stará to sú zas kyberno- analfabeti, ale tak to už musí byť... Takže bolo by vhodné aby Tí starší, zaspomínali ako sa učili robiť na PC a ovládať mobil ( podaktorí sa to nenaučili nikdy... ) , a že im s tým musel niekto pomôcť, lebo tiež nepojedli všetku múdrosť sveta a teda by mali mať strpenie s mladou generáciou, ktorá si myslím tiež začína pociťovať svoje nedostatky v komunikácii a pomaly ale isto bude na sebe pracovať, pričom tu tiež platí, že kto chce, naučí sa ..a podaktorí sa to nenaučia nikdy...

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ešte jedna vec čo sa týka mladých, môžu byť aj leniví....Alebo zo zásady neriadiaci sa pokynmi nadriadeného alebo staršieho, majúci na všetko svoj názor. No zostáva iba kontrolovať a sem tam vypeniť, ak majú o prácu záujem, rýchlo sa prispôsobia. Ak nie, je to strata času.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Niekto má problém face-to-face, iný nevie poslať mail s prílohou. Jeden vie krásne a veľa rozprávať, za iným vidno robotu. Ľudia sme rôzni. Nebral by som to ako syndróm generácie. V každom prípade ste to mohli spomenúť už pri pohovore, keď ste človeka brali do firmy a zaujímať sa aj o neprofesnú časť životopisu. Recitoval na Hviezdoslavovom Kubíne? Hráva amatérske divadlo? Spieva v spevokole(v kostole)? Je vo výbore nejakého spolku? Inými slovami - má nejaké skúsenosti s verejným vystupovaním?

    A ak je ochotný na sebe pracovať, tak mu trochu pomôžte. Možno stačí, aby čítaval na porade pred ostatnými zápisnicu. Vezmite ho na Vaše stretnutie so zákazníkom, nech vidí,čo sa od neho žiada a ako to prebieha. Je to len o skúsenostiach a istote, ale to sa dá získať jedine praxou.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. A ešte ma napadla jedna vec k tomu mladému človeku z úvodu - bolo obvolávanie a navštevovanie zákazníkov v jeho pracovnej náplni? Ak to bol napr. servisný technik a nie obchodník, tak nemá obvolávať zákazníkov.
    Parkrát som kývol, že vytiahnem riaditeľovi auto z garáže, keď sa ponáhľal na poradu a zrazu som si pravidelne nachádzal na stole kľúče, aby som šiel na fajront odparkovať a ráno vytiahnuť auto... hoci jazdili na ňom iní a nebol som zamestnaný ako šofér, ani asistent.

    OdpovedaťOdstrániť