Nejdem písať o nejakých introvertoch alebo cholerikoch, či inom delení. Ale o tom, ako sa ľudia stavajú k problémom.
Takže celé delenie je nasledovné:
1. Sú ľudia, ktorí riešia problémy,
2. ďalej takí, ktorí nerobia problémy,
3. potom ľudia, ktorí robia (doslova vytvárajú, či vyrábajú) problémy,
4. a nakoniec ľudia, ktorí sú sami o sebe problémom.
S prvými dvoma typmi ľudí vo firmách nemajú žiadne problémy, a preto si ich (majitelia, vedenie, či pracovníci) dosť často ani vôbec nevšímajú a dokonca ani nevážia. Sú totiž takí obyčajní, bežní… (alebo aj nie sú).
To, čo ukázali výskumy však je, že manažmenty firiem až príliš často venujú 80% svojej pozornosti na oblasti a ľudí, ktorí robia problémy - problematickým pracovníkom. A tých je vo firme takmer vždy menej ako 20%. Takže 80% svojej pozornosti venujú menej ako 20% pracovníkom.
(A to by bolo v absolútnom poriadku, keby tých 20% boli tí najvýkonnejší a najschopnejší ľudia, ktorých máte.)
Ale ono to tak nie je - jedná sa o problémových a to je naozaj zle, pretože platí:
„Kam smeruje pozornosť, tam smeruje energia.“
A tak to niekedy vyzerá, že sa z mnohých firiem pomaly stávajú sociálne a zabezpečovacie ústavy…
A na to, že niektorí pracovníci sú sami o sebe problém sa niekedy ani nepríde - nie je na to jednoducho čas.
Vo všeobecnosti zistíte, že tí, ktorí svoju prácu robia najmenej dobre, majú obvykle najviac sťažností a spôsobujú najviac ťažkostí a problémov.
Problémy vytvárajú Vám, vašej firme, nadriadeným, kolegom a bežným zamestnancom - vlastne celej organizácii. No, ale to, čo je najhoršie - hlavne klientom (zákazníkom).
Ako to riešiť?
Veľmi praktickú odpoveď Vám dá napríklad jeden z najúspešnejších trénerov futbalu v Anglicku:
„Ak sa musíte zaoberať niektorým zamestnancom, viete, že máte problém. Prečo by som sa mal každý večer kvôli niekomu trápiť, keď sa môžem tohto problému jednoducho zbaviť tým, že ho normálne z mužstva vyhodím.“
Sir Alex Ferguson
Sir Alex Ferguson
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára