Nemať na výber.

Tak dovolenky skončili a čaká nás posledná tretina roka. 

Dovolenka je podľa mňa asi od slova dovoliť si, užiť si, načerpať energiu. 

Dá sa na dovolenke aj niečo naučiť?

Iste, no závisí to na tom, ako ju človek prežije. Ja tradične - expedične s Jeep clubákmi, tentokrát Korzika.

Ak sa to urobí dobre, je to z manažérskeho hľadiska doslova koncert. 

Každá expedícia (tak ako aj firma) potrebuje plánovanie. Nejde o to, čo si nabaliť do auta. Ak idete offroad, tak je to niečo iné ako kemping. Trasy naplánujete, no skutočný terén spoznáte až na mieste. 

Každá výprava - expedícia potrebuje šéfa. Jedného šéfa. V teréne môže ísť len jedno auto prvé a tam, či sa to niekomu páči alebo nie, je - teda sedí vodca. Ten rozhoduje kam a hlavne kadiaľ pôjdeme. Demokracia je zakázaná. Rovnako ako vo firme, teda ak to má fungovať - a všetci sa majú zdraví a bez poškodených vozidiel vrátiť domov.

Vodcu treba akceptovať a poslúchať. Na dovolenke pre mnohých niečo nepochopiteľné. Skutočný vodca sa síce pýta aj na názory účastníkov, ale nakoniec rozhoduje sám a má zodpovednosť za celú skupinu.

Jediné, čo dá človeku na výber je voľba, že ak sa Ti nepáči, tak sa odpoj a jazdi si po krajine terény sám. 

To je jediné, čo správny vodca akceptuje. Rovnako by to malo byť aj vo firme. Ale ak je rozhodnutie, že ideš s nami, tak v dobrom aj v zlom. Jednoducho nedá sa v nejakom výjazde alebo zjazde špekulovať, že ja to chcem inak. Kam chceš ísť? Pred tebou auto, za tebou auto a jediná možnosť je to vyjsť alebo zísť, lebo sa nemáš ani kde otočiť, takže jediná cesta je cesta vpred.

Ak sa jedná o náročné výjazdy alebo zjazdy, tak to nikdy človek sám neprejde.

Tu nastupuje taktika zjazdu alebo výjazdu. Do úvahy sa berie konštrukcia Jeepu (vozidla) - či má redukcie, uzávierky, longarmy, aké má pneumatiky a hlavne skúsenosti vodiča. Na fotkách alebo videách tie terény vyzerajú častokrát jednoduché, no v skutočnosti sa to niekedy nedá prejsť ani peši.

Vedomosti a skúsenosti v zmysle znalosti fyziky. A všetci spolupracujú a pomáhajú si, lebo vodič za volantom síce vidí 4-5 metrov pred seba, ale potrebuje vidieť doslova centimetre pred každým kolesom. 

Dôvera. Tak bez tohto sa nedá jazdiť, lebo navigátor ( ten čo ide pred vozidlom a ukazuje vodičovi) sú vlastne vodičove oči a riadiaca jednotka. Šofér musí veľmi presne vykonávať jeho pokyny, inak zničí minimálne svoje auto, ak sa rovno nezabije.

V kritických situáciách musí človek na 200% veriť navigátorovi, inak skončil. A to doslova. Niekedy kritická situácia trvá aj 2 hodiny - ak je človek za volantom, je to večnosť.

Nie je čas robiť niečo na 99% alebo niečo skúšať. 

Ja som myslel = istá smrť alebo strašná nehoda.

Nejde o to, aby daný úsek prešlo jedno auto ale všetky a všetci. Bezpečne a bez poškodených áut.

Ale sú to práve takéto krízové situácie, ktoré ak skupina zvládne tak ju to zocelí. V skutočnosti bude v takejto skupine veľmi vysoká morálka. 

Najdôležitejšie je si uvedomiť, že skutočný vodca nemá problém poslúchať príkazy iných. Na prvý pohľad nezmysel, ale prakticky aj on šoféruje auto a musí počúvať príkazy navigátora, ktorý  vidí terén pred autom ďaleko lepšie ako on. V tej chvíli je milý vodca obyčajný šofér a je zavislý od minimálne navigátora. 

Totálna súhra a dôvera. Maximálna efektivita využitia znalostí, skúseností, strojového vybavenia ( potenciálu Jeepov) a ľudského potenciálu. Nie je čas, ani priestor na chyby.

Koordinácia - tak na toto si pozrite nasledujúce video...

Vždy sa v tejto skupine nájde niekto, kto to celé dokumentuje (fotí a filmuje). To potom slúži na dve veci - machrovanie, ale hlavne na kontrolu.

Takže 100 % kontrola a nikomu to nevadí. Naopak, každý jeden vodič a člen posádky to dokonca vyžaduje. Vyžadovať kontrolu v bežnej firme??? A aby to vyžadovali sami pracovníci? Tam sa častokrát hrajú úplne iné hry... Ale nie vždy sa dá nafilmovať všetko, čo je škoda. 

Tak, a tomu sa povie manažment v praxi na dovolenke.

Jedna účastníčka veľmi trefne skonštatovala:

“Ako sa dá na prvý pohľad zistiť, že terén je naozaj veľmi ťažký a takmer neprejazdný?

To je vtedy, keď sa Jeepáci vyzúvajú z kroksov (crocsy) a obúvajú si tenisky...”